Palach nebol terorista, dnes by ale skončil na psychiatrii

Autor: Ľudovít Herman | 13.1.2020 o 19:30 | (upravené 14.1.2020 o 18:25) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  211x

Predstavme si, žeby Ján Palach nevykonal svoj posledný čin. Zamyslime sa ale nad tým, žeby jeho seba-poškodzovanie, ktorému sa ako stredoškolák venoval, jeho učitelia vyhodnotili inak a odporučili by ho na psychiatriu.

Ak by si pichal klince pod nechty a drvil prsty rúk vo zveráku - bonzli to jeho stredoškolskí spolužiaci - za toto by ho dnes nekompromisne hospitalizovali na psychiatrii.

Mal by obmedzený režim a nesmel by sa slobodne pohybovať po areály. Vyfasoval by posteľ v izbách poblíž sesterskej miestnosti, tie sú neustále pozorne sledované. Pokiaľ by Palach odporoval, zviazali by ho remeňmi. Psychiatria sa vracia dozadu - do stredoveku. Bolo by mu zhabané šactvo, cennosti, osobné veci, poprípade zbrane, alebo predmety, ktoré by mohli byť použité ako zbrane s možnosťou namieriť ich proti sebe, či iným. Tieto predmety, spolu s cennosťami by boli uložené v depozite. Boli by mu vykonané rôzne vyšetrenia. Vyšetrenie krvi, röntgen, eeg a podobne. Dostal by injekčne liek, ktorý by podporili jeho bezpečie a chránil by ho v tejto fáze. Palacha by umiestnili na uzatvorenej časti oddelenia. Nemal by povolený žiadny pohyb po areály nemocnice. Fajčenie by mu povolili iba na záchode, Toto by musel Palach vydržať asi tak 2 týždne. Ak by mali lekári podozrenie z jeho prípadného násilného jednania, ponechali by si ho tam dlhšie, až pokiaľ by ho celkom nespacifikovali liekmi.

Nie, nesúhlasím s Ľubošom Blahom, že bol teroristom. To nie. bol iba chorý a labilný.  

Odbojová skupinka mladých študentov, ktorá mala postupne, po Palachovej smrti, v časovom odstupe opakovať Palachov zúfalý čin upálenia, sa nikdy nepotvrdila. Živé pochodne budú nasledovať - opakoval neustále dokola. Zrejme myšlienka vznikla iba v Palachovej hlave. Jeho jednanie a myslenie bolo zrejme psychotické s bludmi. Napriek tomu, že jeho zranenie popálením bolo na 85% tela a neustále bol sfetovaný analgetikami, živo a tvrdošijne sa zaujímal o reakcie verejnosti na jeho čin. Ani toto nie je úplne normálne. Istá utiahnutosť, sebahodnotenie a ľútosť u neho celkom chýbali.

17. januára 1969 ho v nemocnici popálenín v Prahe navštívila jeho matka a brat. Ti boli tak otrasení, že museli byť hospitalizovaní na psychiatrii.

Prečo je toľko nejasností okolo Palachovho činu?

Pretože ľudia ex-post veľmi hľadali. Hľadali to, čo nikdy neexistovalo. Palach bol samotár a snílok. Jeho jemné a nenápadné nastavenie, potvrdzujú aj niektorí jeho spolužiaci i jeho trpezlivá priateľka. Nepotreboval žiadnu skupinku. Nie je možné nájsť niečo, čo neexistuje. V plánovaní a realizácii svojho zúfalého činu bol zrejme celkom osamotený a bez spolupracovníkov.

obrazok pri članku: upn.gov.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fico kritizoval prezidentku za jej reakciu na prepustenie Trnku

Za úspech Kotlebu viní opozíciu a médiá.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Už vieme, čo je to zodpovedná zmena

Nič nové sa nenaučili a nič staré nezabudli.


Už ste čítali?